Adela Horňanská

Moja cesta k profesionálnemu cirkusu

Môj život bol vcelku normálny, kým ma nevybrali spomedzi viac ako 500 cirkusových umelcov z celého sveta na konkurz do českého cirkusového súboru Cirk La Putyka.

Myslím, že nie som jediná, čo so zatajeným dychom pozerala v televízii predstavenia Slnečného cirkusu (Cirque du Soleil). Mohla som mať tak 5 - 6 rokov, keď som videla ich prvé predstavenie a odvtedy som nevynechala ani jednu reprízu. Cirkusoví akrobati sa stali mojimi vzormi, ale v Trenčíne, kde som vyrastala, boli moje možnosti obmedzené – stala som sa teda gymnastkou a tanečníčkou.

Na vysokej škole som sa stala herečkou, ale všetkým bolo jasné, že mojou doménou je rozprávať príbehy pohybom a nový cirkus je na to ako stvorený. Začala som s hula-hoopingom a neskôr pokračovala s omnoho väčším kruhom - cyrwheelom.Venovala som sa mu rekreačne dva roky, keď prišiel rok 2023 a neočakávaný kasting do Cirk La Putyka, skupiny ktorú som už dlho obdivovala. A tak som túto príležitosť musela využiť. Na moje prekvapene mi prišiel e-mail od principlála Rostislava Nováka ml. s tým, že by ma rád spoznal osobne. Prežila som tri náročné no inšpiratívne kástingové dni v Prahe na Jatkách 78, no obklopená absolventmi cirkusových škôl mi bolo jasné, že im nemôžem konkurovať. Hneď po kastingu prišlo zásadné rozhodnutie, ak chcem byť ako oni musím ísť študovať na cirkusovú školu.

Vrátila som sa teda do Barcelony, kde ma prijali do cirkusovej školy Rogelio Rivel. Vďaka tomu som k svojej technike cyrovho kolesa pridala aj pár ďalších cirkusových disciplín ako akrobacia, trampolína, stojky na rukách, či vys na vlasoch.

A to je príbeh ako som vďaka jednej šanci uverila, že môj dávny sen ešte stále môžem pretvoriť na skutočnosť.